ako sme spoločne pomohli v roku 2010 

Je veľa tých, „medzi nami“, ktorí si zaslúžia pomoc a pozornosť. Trpia, trápia sa. Pretože do ich rodiny vstúpila choroba, nešťastie, chudoba. Pretože vedia a vidia, že život by mohol vyzerať úplne inak, keby. Keby aj oni mali to šťastie, riešiť obyčajné banality bežného smrteľníka. Mať nervy z nepríjemného šéfa v práci, karhať dieťa, lebo stále skáče do bazéna a špliecha na ostatných, frflať na gate, ktoré nesadnú ako uliate, nadávať na zlé počasie z dovolenky pri mori... Nie, oni dosť často bojujú o to najzákladnejšie – ako žiť a nezblázniť sa. Nezávidieť ostatným zdravie a s pokorou vnímať svoj osud. Je to strašne ťažké. Zaspávajú s tým, že nevedia, čo prinesie zajtrajšok. A hoci dnešok bol zlý, tušia, že zajtra môže byť ešte horšie. Hrdinovia našich vlaňajších príbehov sa, čo je pre nás pocta, potešili našej návšteve. Verte, že vždy si pri odchode poviem, ako neskutočne dobre sa ja mám. Znie to ako fráza, ale je to tak. Z pochmúrnych tém sa napokon vždy dokážeme aj zasmiať.
A ešte zopár slov k darcom, ktorí prispievali na účet k príbehu, ktorý ich v danom mesiaci zaujal. Aj vďaka nim sa pomohlo každému odraziť sa z dna, v ktorom sa ocitli. Alebo sa aj vďaka našim darcom podarilo rozsvetliť náladu a rodina si mohla dopriať so získanými peniazmi kúsok „nadštandardného“ šťastia – zaplatiť tábor pre dieťa, zaplniť špajzu obľúbenými maškrtami, kúpiť si nové oblečenie a nech to šľak trafí – no a čo, že aj značkové tenisky.
Vďaka čitateľom a prispievateľom za ich spolucítenie a solidaritu, je nádherné, že aj v časoch toľko proklamovanej krízy, si dokážeme odpustiť hoc i len pár eur a venovať ich tomu, kto stráda. Šľachetnosť určite nevymiera – vážime si každé jedno euro, ktoré na účet pribudne. A veľká vďaka rodinám, ktoré v Nota bene „účinkovali“. Zverejnili svoj údel. S mnohými sme doslova v kamarátskom kontakte dodnes. A keď už ďakujeme, treba jedno toto čarovné slovka poslať aj Sandre a celému jej štábu v Nota bene – že majú chuť uverejňovať naše príbehy. Díky!

Dnes jedenásťročný Tomáš má od 6 rokov diagnostikovanú svalovú dystrofiu. Svalstvo odchádza rapídne a jeho rodičia, najmä mama, to znášajú veľmi ťažko. Vedia, že prognózy sú neúprosné. Ich Tomáš nikdy nekopne do lopty, hoci je doslova futbalový maniak. So zatajeným dychom vlani sledoval majstrovstvá sveta, pozná zostavy mužstiev, komentátor je excelentný. V škole mu to páli výborne. Rád číta encyklopédie a s radosťou pozerá na svojho mladšieho brata Branka, ktorý lieta po celom byte. Ktorý môže kopať do lopty. Želaním rodičov pre chorého Tomáša bola „maličkosť“ – príspevok na doplnkok stravy Protandim, ktorý by mal spomaľovať progresiu Tomášovho ochorenia. Peňazí v rodine nazvyš nebolo, pretože posledné úspory sa minuli na doplatok na bezbariérovú kúpeľňu. Okrem toho sa Tomášovi zaplatil aj pobyt v špeciálnom tábore pre deti so svalovou dystrofiou.
» pôvodný príbeh - január 2010

Peťo oslávil tento rok v júni tri roky. Zatiaľčo pohľad naňho bolí už z diaľky, jeho dvojča – sestrička Renátka cupitá po dvore ostošesť. Okrem toho sa mama Slávka s mužom Petrom starajú o dve staršie baby – Bibku a Dominiku. Peťko od 9 mesiacov žije s neoperovateľným nádorom na mozgu 7x9 cm. Nič na jeho telíčku nefunguje tak ako má. Chradne a perspektíva je veľmi zlá. K tomu za posledný rok pribudla operácia chrbtice jeho otca, čiže rodina prišla aj o jediný normálnejší príjem. Chudoba sa v ich dome cerila z každého kúta. Väčšie auto pre šesť ľudí sa síce získať nepodarilo, rodina sa ale potešila počítaču pre staršie dievčatá, nakúpili sa plienky, ktoré dvojičky potrebovali a peniaze sa využili na platbu dlhov na elektrine. Bohužiaľ, Peťkov stav sa stále len zhoršuje, atmosféra v dome je ponurá. Peťka nemôžu operovať, prakticky sa mu nedá pomôcť. Len predĺžiť život...
» pôvodný príbeh - február 2010

Má 17 a iba pred štyrmi rokmi mu konečne diagnostikovali málo sa vyskytujúcu diagnózu – Marfanov syndróm. O čo ide? Primárne ide ochorenie spojivového tkaniva, dochádza k jeho vážnym zmenám a keďže tkanivo je súčasťou každého orgánu, výsledkom je, že sú postihnuté prakticky všetky orgány. Dopĺňa mama: „Srdce, pľúca, ľadviny, oslabený je cievny systém, obrovské problémy s kĺbami, chrbticou, zrakom... Ľudia s Marfanom sa rýchlo unavia, nevládzu a napokon, odlišní sú už na prvý pohľad. Sú chudí, vysokí s dlhými pavúčimi prstami. Majú zdeformovaní hrudník, buď je preliačený alebo vystúpený dopredu, ako u Michala. Sociálka ani poisťovňa k Mišovej diagnóze zhovievaví nie sú. Chalan nemá prakticky nárok na nič. Sen o bezbariérovej kúpeľni preto naďalej snívajú, ale vďaka príbehu sa podarilo získať pre Miša kvalitný notebook, po ktorom túžil.
» pôvodný príbeh - apríl 2010

Arpád je oco, ktorý si zaslúži ten najvyšší metál. On oň však nestojí. Tvrdí, že urobil normálnu vec a plače, že aj tak to nepomohlo. Ich druhorodené dieťa – dcérka Eniko bojovala, prakticky od narodenia, s problémovou pečeňou. Neostávalo nič iné ako transplantácia v Nemecku. Pri prvej nová pečeň fungovala len pár mesiacov, nasledovala druhá, tretinu pečene dostala od svojho ocka Arpáda. Bohužiaľ, ani tú telíčko neprijalo a o pár dní nasledovala tretia, z ktorej sa už malá slečna neprebrala. Ani nie trojročné dievčatko zomrelo a jej ocko nešťastný a ešte s bolesťami po neúspešnej transplantácii. Návrat na Slovensko bol smutný. Pár týždňov po rodičov priletela aj malá truhlička. Na Mikuláša ju pochovali. Arpád dlho maródoval, počas péenky skrachovala fabrika, kde robil. Mama Slávka bola tiež bez práce. Príjem takmer nulový. Všetky peniaze sa použili na bežné živobytie a splatenie posledných dlhov, ktoré im s pobytom na nemeckej klinike vznikli.
» pôvodný príbeh - máj 2010

Katka sa ocitla v dočasnom príbytku v Senci s troma malými deťmi. Otec o ne záujem príliš nejavil. Predtým bývala v pivnici bez okien, takže s ročného bývania v rekreačnom domčeku bola spokojná. Ibaže bolo to len na rok. Navyše, žila len s materskej a minimálneho výživného na 3 deti. Katka potrebovala všetko – financie na prežitie, plienky, ale najmä trvalejšie bývanie. Tento príbeh sa skončil asi najšťastnejšie. Pomohli peniaze, z ktorých mohla pokojnejšie žiť, ale predovšetkým – od jesene Katka zmenila adresu! Ozval sa advokát z Trenčína a vybavil to na nás z mosta do prosta – chce Katke poskytnúť garzónku na hoci aj 99 rokov. Slovo dalo slovo, vybrali sme sa na obhliadku, ktorá dopadla na výbornú. Dotyčný pán, ktorý si želá ostať v anonymite sa totiž Katky ujal aj ako mecenáš. Občas jeho manželka urobí Katke veľký nákup, pomohli jej aj so zubárkou, aby sa Katka mohla konečne pekne usmievať. Jednoducho, Katka s deťmi sa dostali do dobrých rúk a pod stabilnú strechu nad hlavou. Veľa šťastia!
» pôvodný príbeh - jún 2010

Dáša toho prežila na román. Harmonické manželstvo sa postupne zmenilo na tyraniu. Prišlo zo strany manžela aj na fyzické ataky, o tých psychických sa jej radšej ani nechce hovoriť. Po zdravej Kristíne prišli na svet postupne dvaja synovia. Najskôr, dnes 11 ročný Andrej, o 5 rokov neskôr Viktor. Obaja to „schytali“ naplno – DMO spastická kvadruparéza. Zatiaľčo pri staršom Andrejovi sa podarilo rozhýbať maximum svalstva a dnes dokáže prejsť pár metrov aj po vlastných, mladší Viktor je na tom horšie. Zaostáva aj mentálne, pozadu je zhruba o tri roky, jedna rúčka je od narodenia nefunkčná. A aby toho na Dášku nebolo málo, po komplikovanom rozvode sa napokon ocitla v sociálnom byte s nekresťanským nájomný m, ktoré nemala šancu splácať. Aj vďaka uverejneniu jej príbehu sa podarilo znížiť dlhy na nájomnom, dostali sa aj k moru na potrebnú rehabilitáciu pre chalanov, existenčná otázka visela stále vo vzduchu. Napokon sa situácia vyriešila radikálne. Z bytu museli odísť a dnes sa tlačia v jednoizbovom byte ešte aj s Dáškinou mamou. K ich príbehu sa určite ešte vrátime.
» pôvodný príbeh - júl 2010

Mama Terka, oco Ivan a malý veľký Ivko k tomu. Má sedemnásť, ale stále je to veľké bábo. S cumľom vústach a s plienkami. Vie povedať akurát tak „mama, tata a ham“. Mentálny i telesný postih je okatý. K tomu pričasté epileptické záchvaty. A bieda spojená s ohromnou láskou. Svojho syna by do ústavu nedali za nič na svete. Sme radi, že sme im v pomohli v tom, po čom túžili. Terka konečne perie v automatickej práčke, ocko Ivan už nespáva na zemi, ale má už rozťahovacie kreslo. Zásobili sa plienkami, drogeristickým tovarom a do ruky dostali aj peniaze, „aby bolo na plienky, keď sa tieto minú“. Terka od radosti kúpila Ivkovi aj nový cumlík a zháňa ešte gumenú rybičku. Jeho najobľúbenejšiu hračku.
» pôvodný príbeh - august 2010

Renáta je nešťastnou rozvedenou mamou štyroch detí. Malý príjem, po vlaňajších záplavách zatopený spodok domu. Dlhy na elektrine, plyne... Všetku energiu, čas a peniaze dávala na liečbu svojej onkologicky chorej Bibiany, ktorá bojovala s rakovinou lymfatických uzlín. Vďaka uverejneniu ich príbehu sa podarilo Renátke zbaviť sa najakútnejších dlhov, z ktorých hrozila exekúcia. Momentálne sa ale Renátka stále nemá dôvod tešiť. Hoci Biba je, zdá sa, z najhoršieho vonku, prišla ďalšia rana. Na onkológiu do Bratislavy začali chodiť znova. Tentokrát s 20-ročným synom. Renátka je na dne. Psychicky aj fyzicky. Nevládze. Pomoc potrebuje stále.
» pôvodný príbeh - september 2010

Najskromnejší chalan a rodina z minulého roka. Dystrofik Ľubo na dýchacom prístroji je pohoďák a tešil sa na maturity. Nefňukal nad svojou realitou, tešil sa z každého nového dňa a z toho, že mama aj oco sa oňho nádherne starajú. Je to exemplárny príklad rodiny, ktorý nezloží ani brutálna diagnóza. Netúžili po ničom, sami povedali, že nech sa im nepomáha, veď je určite mnoho tých, ktorí si pomoc zaslúžia oveľa viac. So získaných peňazí dokúpili rodičia Ľubovi potrebné zdravotnícke pomôcky a špeciálnu myš k počítaču, aby bol Ľubo na svojom obľúbenom počítači stále.
» pôvodný príbeh - október 2010

V novembri sme priniesli zasa najsmutnejší príbeh minulého roka. Bojovník, 14 ročný Attila statočne bojoval s rakovinou semenníkov, no napokon, v polke novembra svoj boj prehral. A to ešte počas novembrového vydania Nota bene, kde bol uverejnený jeho príbeh. S attim sme nadviazli mimoriadne silný kamarátsky vzťah. Odvážali sme ho z Kramárov na Heydukovu, dali sme si párkrát spolu malinovku v bufete, bola som za ním pár hodín pred jeho smrťou uňho doma v Šahách. Atti, spi sladko! Vyzbierané peniaze použila statočná mama Martina na Attiho poslednú rozlúčku. Bola dojemná. Do neba vypustila 14 holubíc...
» pôvodný príbeh - november 2010

Elenka si svoj nádor na mozgu nepripúšťa. Mala po ťažkej operácii, cítila sa fajn a občasné pobolievanie hlavy zatiaľ ignorovala. Choroba ju naučila tešiť sa z maličkostí. Ostala v plnej invalidite, ale je rada, že žije. Že vidí svoje tri deti, že má pri sebe príjemného manžela, ktorý ako baník každý deň riskuje svoj život pod zemou. Veď v čase nášho stretnutia sa stále spomínali dve banské tragédie na Slovensku. Elenin manžel tam stratil zopár svojich kolegov... Žijú z biedneho príjmu. Byt plakal po nových oknách, ale vždy, keď sa im niečo podarilo na okna odložiť, prišla nečakaná galiba s pokazenou práčkou či autom a úspory sa minuli. Náš príspevok na okná im bodol ako soľ a urobili sme im pekné Vianoce.
» pôvodný príbeh - december 2010

Aktuálny príbeh:
Maturantka v mínuse

Chcem pomôcť

Pri každom príbehu - pokiaľ je tento príbeh aktuálny - je uvedená možnosť pomoci, v prípade finančných darov aj heslo prostredníctvom ktorého, je možné poukázať na číslo účtu IBAN SK853100 0000 004040218205 prostriedky pre konkrétny príbeh. Ak heslo neuvediete, vyzbierané peniaze sú darované na aktuálny príbeh. Naša pomoc je však vždy výlučne adresná a konkrétna.

Aktuálny príbeh:
Bez Vianoc

Nota bene

V spolupráci s časopisom Nota bene prinášame každý mesiac konkrétny príbeh ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.