Keď Veronika prvýkrát odomkla dvere trojizbového bytu v Zlatých Moravciach, rozplakala sa. Pre niekoho obyčajný nájomný byt. Pre ňu a jej štyri deti niečo, čo už veľmi dlho nepoznali – miesto, ktoré by mohli volať domov.
„Je krásny. Nový, čistý, voňavý,“ dojemne opisuje trojizbový byt s balkónom a kuchyňou prepojenou s obývačkou. Zatiaľ je takmer prázdny. Teda, je prázdny úplne. Len kuchynská linka, kúpeľňa a jeden darovaný konferenčný stolík. „Budeme sedieť na zemi. Ale aspoň sa budeme mať kde najesť,“ povie Veronika. Lenže ani to jedlo zatiaľ nemá veľmi do čoho navariť. Chýbajú hrnce, taniere, poháre. Deti nemajú postele, matrace ani paplóny. Nie je práčka. Tú však Veronika považuje za menší problém – prať sa dá aj vo vani. Zohnala od kohosi staršiu chladničku, ktorá vraj päť rokov stála na balkóne. Chce ju poriadne vyčistiť, zapojiť a dúfať, že bude fungovať. „Aj tak do nej nemám teraz čo dať,“ dodá.
Pokračovanie >>>
|
