príbehy 2026 

Júl 2026
Ešte v januári riešila pätnásťročná Sofia to isté, čo väčšina jej rovesníkov. Prihlášky na strednú školu, kamarátky a letné prázdniny. Chcela sa vyučiť za kuchárku-čašníčku. Zatiaľ ju prijali na odbor kuchár-pekár, ale ona a verí, že to vyjde a prestúpi na vysnívaný odbor. Veľmi by chcela v septembri nastúpiť do školy. Či sa to podarí – je nateraz vo hviezdach. »»»

Jún 2026
Keď sa jej opýtam, čo ju trápi najviac, nehovorí najskôr o diagnózach. Ani o bolestiach. Nehovorí hneď o tom, že jej telo už nevládze tak ako kedysi. Najviac ju bolí niečo iné. Nevie si nájsť prácu. „Cítim sa prázdno a zbytočne, neužitočne. Prakticky celý život som stále niekde robila a odrazu som na bude nula,“ hovorí Marta, ktorá sa nedobrovoľne ocitla na čiastočnom invalidnom dôchodku. »»»

Máj 2026
Bola streda. Obyčajný deň. Rodičia v práci, synovia v škole. „24. september 2008. Čierny deň. Do roboty mi volali policajti. Že môj desať ročný Matejko sa stal účastníkom dopravnej nehody. A bol koniec obyčajnému, krásnemu životu, mali sme krátko pred rodinnou dovolenkou v Grécku,“ skonštatuje s odstupom rokov mama Mirka. Žena, ktorá do bodky svoj život obetovala mladšiemu synovi. »»»

Apríl 2026
Plány boli iné. Nič špeciálne, nič mimoriadne. „Mať prácu, časom rodinu a nejako vyžiť,“ stručne a jasne povie. Tón jej hlasu je ale tichý, pochmúrny, neradostný. Slová z nej idú ako z chlpatej deky. Pohľad na mladú slečnu je skľučujúci. Deniska. Má sladkých sedemnásť. A veľmi túži žiť. »»»

Marec 2026
Veronika má tridsaťpäť rokov, avšak jej príbeh by pokojne uniesol osud dôchodcu. Pripomína zamotaný filmový scenár odvíjajúci sa vo viacerých paralelných líniách. Keď sa narodila, mama už mala prvé manželstvo za sebou. Ako mladé dievča si zobrala chlapca, ktorý jej zatajil, že trpí duševnou chorobou. Bol schizofrenik. Vzťah sa nedal označiť inak ako trápenie a obaja ho riešili po svojom. Mama si našla iného, a keď na to jej vtedajší manžel prišiel, zobral si život. V záchvate choroby skočil v Bratislave do Dunaja. Zostali po ňom dve deti – Veronikini nevlastní súrodenci. O nich však ešte bude reč... »»»

Február 2026
Nešťastie väčšinou nechodí naraz. Prichádza pomaly a nebadane, akoby sa nič nedialo. Dominika a Jozef sa zoznámili, ako to už často býva, na diskotéke. On v treťom ročníku murárskej učňovky, ona tretiačka na štvorročnej strednej škole – odbor manažment cestovného ruchu. „Škola ma bavila a išla mi dobre. Aj vďaka mame, ktorá veľmi chcela, aby som bola vzdelaná. A mala som aj plány, po skončení som chcela pracovať v cestovke,“ povie Dominika a pozrie na Joža, ktorý hľadí do zeme. Aj on mal plán. Chcel mať výučný list murára a postupne prebrať otcovu úlohu v partii chlapov – stavbárov. »»»

Január 2026
Ten moment má najradšej. Sadne na elektrický vozík a sám uháňa mestom. Vychutnáva si plnými dúškami voľnosť, slobodu, život. Baví ho sledovať a vnímať mestský ruch, obyčajnú každodennosť. Veselú, aj namosúrenú, uponáhľanú aj pokojnú. Je pozorovateľom. Sólovým. „Na vychádzky chodím sám, vtedy pre mňa začína skutočný život,“ skonštatuje Michal. Aj keď do kaviarne si nesadne. „Na kávu? No, objednať si ju môžem, ale potom tú šálku môžem akurát tak hypnotizovať. Nenapijem sa sám.“ »»»

Aktuálny príbeh:
Jedna z jedenástich

Chcem pomôcť

Pri každom príbehu - pokiaľ je tento príbeh aktuálny - je uvedená možnosť pomoci, v prípade finančných darov aj heslo prostredníctvom ktorého, je možné poukázať na číslo účtu IBAN SK853100 0000 004040218205 prostriedky pre konkrétny príbeh. Ak heslo neuvediete, vyzbierané peniaze sú darované na aktuálny príbeh. Naša pomoc je však vždy výlučne adresná a konkrétna.

Aktuálny príbeh:
Život z minima

Nota bene

V spolupráci s časopisom Nota bene prinášame každý mesiac konkrétny príbeh ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.