príbehy 2026

Nič viac, len žiť

Apríl 2026
Plány boli iné. Nič špeciálne, nič mimoriadne. „Mať prácu, časom rodinu a nejako vyžiť,“ stručne a jasne povie. Tón jej hlasu je ale tichý, pochmúrny, neradostný. Slová z nej idú ako z chlpatej deky. Pohľad na mladú slečnu je skľučujúci. Deniska. Má sladkých sedemnásť. A veľmi túži žiť. »»»

Priveľa na jedny plecia

Marec 2026
Veronika má tridsaťpäť rokov, avšak jej príbeh by pokojne uniesol osud dôchodcu. Pripomína zamotaný filmový scenár odvíjajúci sa vo viacerých paralelných líniách. Keď sa narodila, mama už mala prvé manželstvo za sebou. Ako mladé dievča si zobrala chlapca, ktorý jej zatajil, že trpí duševnou chorobou. Bol schizofrenik. Vzťah sa nedal označiť inak ako trápenie a obaja ho riešili po svojom. Mama si našla iného, a keď na to jej vtedajší manžel prišiel, zobral si život. V záchvate choroby skočil v Bratislave do Dunaja. Zostali po ňom dve deti – Veronikini nevlastní súrodenci. O nich však ešte bude reč... »»»

Sladké plány

Február 2026
Nešťastie väčšinou nechodí naraz. Prichádza pomaly a nebadane, akoby sa nič nedialo. Dominika a Jozef sa zoznámili, ako to už často býva, na diskotéke. On v treťom ročníku murárskej učňovky, ona tretiačka na štvorročnej strednej škole – odbor manažment cestovného ruchu. „Škola ma bavila a išla mi dobre. Aj vďaka mame, ktorá veľmi chcela, aby som bola vzdelaná. A mala som aj plány, po skončení som chcela pracovať v cestovke,“ povie Dominika a pozrie na Joža, ktorý hľadí do zeme. Aj on mal plán. Chcel mať výučný list murára a postupne prebrať otcovu úlohu v partii chlapov – stavbárov. »»»

(Ne)zmierený

Január 2026
Ten moment má najradšej. Sadne na elektrický vozík a sám uháňa mestom. Vychutnáva si plnými dúškami voľnosť, slobodu, život. Baví ho sledovať a vnímať mestský ruch, obyčajnú každodennosť. Veselú, aj namosúrenú, uponáhľanú aj pokojnú. Je pozorovateľom. Sólovým. „Na vychádzky chodím sám, vtedy pre mňa začína skutočný život,“ skonštatuje Michal. Aj keď do kaviarne si nesadne. „Na kávu? No, objednať si ju môžem, ale potom tú šálku môžem akurát tak hypnotizovať. Nenapijem sa sám.“ »»»

Aktuálny príbeh:
Priveľa na jedny plecia

Chcem pomôcť

Pri každom príbehu - pokiaľ je tento príbeh aktuálny - je uvedená možnosť pomoci, v prípade finančných darov aj heslo prostredníctvom ktorého, je možné poukázať na číslo účtu IBAN SK853100 0000 004040218205 prostriedky pre konkrétny príbeh. Ak heslo neuvediete, vyzbierané peniaze sú darované na aktuálny príbeh. Naša pomoc je však vždy výlučne adresná a konkrétna.